Pod pozlátkou slávnej školy... - Kleopatrin kúpeľ

„Kde je Narcissa?“ strhla Bellatrix za ruku okoloidúcu Andromedu.
„To bolí,“ vytrhla sa Belle.
„Sorry. Kde je?“ zopakovala Bella.
„Daj jej pokoj, Bellatrix,“ zakrútila hlavou Andromeda.
„Ja jej nechcem spraviť nič zlé. Je to naša sestra, aj keď je obyčajné malé rozmaznané decko,“ hovorila z odporom Bellatrix.
„Viem to,“ povedala odrazu Andromeda.
„Hej? Ty sa jej nezastávaš?“ tvárila sa nechápavo Bellatrix.
„Nie... Teda áno... Ale nemyslím... Ešte raz... Minulý mesiac, ty, Malfoy a ten chlapec. Doma som toho počula dosť. U nás majú aj steny uši a niektoré sú pekne ukecané. Teraz si vyslala Malfoya strkať sa do zadku nejakého týpka, ktorý si o sebe myslí, aký je úžasný,“ provokatívne sa usmiala Andromeda.
„Nemáš dôkazy,“ oponovala jej Bellatrix.
„Čo nie je, môže byť, drahá,“ nenútene hovorila Andromeda.
„Tak povieš mi kde je?“ pýtala sa Bellatrix.
„Ale ja to neviem,“ usmievala sa Andromeda. Bellatrix len odfrkla a odišla. Išla nájsť Snapea. Ten malý škrečok sa občas motal okolo Cissy. Môže o nej niečo vedieť. Prehľadala celú klubovňu, ale ani Narcissu a ani Snapea nenašla. Začala sa teda potulovať po škole. Ako to so mnou a Luciusom dopadne? Ochráni nás? Ak áno, čo za to bude chcieť? Človek ako on nerobí veci kvôli dobrému pocitu... Tu sa nejako šmýkaaa...
„Aaaaa...“ a s hlasným “tresk“ sa ocitla na zemi. Fúúj, to sa lepí...
Bellatrix sa obzerala a hľadala pôvodcu tohto “jazierka“. Na konci chodby zbadala svojho bratranca, ktorý jej zakýval a aj so svojím strapatým komplitcom ušiel...
„Čo bola tá gebuzina? Prosííím, už mi to povedz,“ zúfalo prosíkal James o poschodie nižšie.
„Volá sa to Kleopatrin kúpeľ. Vyleješ to a šmýka sa, spadneš do toho a lepí, hýbeš sa a schne, schne a smrdí, smrdí a vylučuje zelený dym. Predal mi to Frank. Nepýtaj sa. Neviem odkiaľ ho mal,“ odpovedal už dopredu Sirius. James sa nadýchol a otvoril ústa...
„Áno, pýtal som sa ho, ale nechcel mi to povedať,“ predbehol ho Sirius. James sa znovu nadýchol...
„Nie, to bol jediný a pekne drahý exemplár,“ skočil mu do toho Sirius.
„Ale hlavne, že dobre využitý,“ vysypal zo seba James, než ho Sirius predbehol.
„Presne,“ prikyvoval Sirius.
„Škoda, že to už nemá,“ povedal skleslo James.
„Hlavu hore, Jimmy. Rozveselí ťa, že na okná som ukecal aj Remusa?“ usmial sa Sirius.
„Ako si to dokázal?“ zahrali v Jamesových iskričky.
„Vieš, teraz ako ma upokojoval? No tak bol už taký zúfalí, že mi sľuboval úplne všetko. Ale keď som sa ho spýtal, či si oholí hlavu, začal si to uvedomovať. Smola,“ pokrčil plecia Sirius.
„Ja sa už nemôžem dočkať pondelka. To bude fantázia,“ tešil sa James.
„Dúfam, že sa Binns nevráti,“ s obavami poznamenal Sirius.
„Aj...“ začal James, ale viac ich zaujal hluk na opačnom konci chodby. Pozreli na seba a ďalej hľadeli na chodbu.
„Bežte!“ zakričala jedna z postáv, ktoré sa vynorili na chodbe.
„Prečo?“ nechápavo sa pýtal Sirius Toma, ktorý si ešte zapínal nohavice, keď pri nich zadýchaný zastavil.
„Filch!“ upozornila Emma a ukázala na komicky utekajúceho chlapíka oproti. Všetci štyria sa okamžite pustili najbližšími schodmi hore.
„Čo ste robili?“ kričal James počas behu.
„No hádaj,“ pozrela na neho Emma.
„Ale kde ste to robili? Do veže nechodí,“ hádal sa s ňou James.
„Ak by tam nechodil, asi by sme tu teraz neboli, nemyslíš?“ precedila medzi zuby Emma. To sa už tlačili sa v komore na metly. Bol to prvý vhodný spôsob, ako striasť Filcha.
„Au... Dostal som metlou do hlavy,“ zastonal James a začal si zúrivo masírovať zasiahnuté miesto na čele.
„Tak stoj na mieste, keď si slepí,“ zavrčal Sirius.
„Aaa... James, trafil si ma lakťom do oka!“ spustila na neho Emma.
„Sorry... Asi tu aj je svetlo, Sirius! Neviem kto nás sem dotiahol,“ hádal sa ďalej James so Siriusom a Emme sa ospravedlnil len tak mimochodom...
„Držte huby! Pokiaľ chcete, aby nás našiel, zaspievajme si radšej hymnu,“ agresívne šepkal Tom.
„Počuješ ho ešte, James?“ ozvala sa Emma po nejakom čase.
„Nie. Myslím, že nie,“ načúval James.
„Je tu užasne útulné intímčo, ale môžeme už ísť?“ spýtal sa Sirius. James teda otvoril dvere a všetci štyria sa doslova vysypali von.
„Ty si nie len slepý, ale aj hluchý,“ oboril sa na Jamesa Sirius, keď uvidel Ficha rozprávajúceho sa s jeho vypĺznutou prerastenou krysou. Ale tvrdí, že je to mačka.
„Nekecaj a bež!“ okríkol ho James. Filch sa totiž spamätal z toho, čo sa práve stalo a začal ich naháňať svojím “neprekonateľným šprintom“. Behali hore a dole, ale nevedeli nájsť to správne miesto na ďalší úkryt...
„James, ale nie je toto...“ začal Sirius.
„Je to ona. Stojte, nebežte ďalej,“ otočila sa James a snažil sa zastaviť Toma a Emmu. No mal smolu. Už boli príliš blízko. Po veľmi nepríjemnej a bolestivej zrážke sa všetci štyria ocitli na zemi o dva metre ďalej.
„Rýchlo z toho vstaňte,“ upozornil ich Sirius a snažil sa na klzkom povrchu nejako pozbierať.
„Ale to nejde. Lepí to,“ pišťala Emma. Siriusovi sa podarilo postaviť, tak ju zodvihol a zatiaľ vstali aj ostatní chalani. Rozhodli sa bežať ďalej. Filch pôjde za nimi, aj on do toho spadne a už nebude môcť nič...
„Ono to zasychá,“ prezeral si habit Emma. Boli o pár poschodí vyššie... Alebo nižšie? Už nikto z nich nesledoval, kam beží. Podstatné bolo dostať sa čo naďalej od Filcha. Plán im vyšiel skoro presne. Flch za nimi už nešiel, ale ani do toho nespadol. Radšej ich nechal ujsť, akoby mal skončiť rovnako. Múdry chlapík, nie?
„Áno, zasychá. Ešte to bude smrdieť a...“ vysvetľoval Sirius.
„...a vylučovať zelený dym. Volá sa to...“ doplnil ho Tom.
„...Kleopatrin kúpeľ,“ dokončil James s úsmevom.
„Ten vyjebaný feťák. Mohol som si myslieť, že ma oserie,“ uľavil si Tom.
„A že jediný exemplár,“ smial sa James Siriusovej a Tomovej naivnosti.
„Celý Frank nech ide do riti aj s tou jeho skurvenou trávou,“ skríkol Sirius na celú chodbu. Niekoľko obrazov sa začalo pohoršovať:
„Taký mladý, pekný chlapec a ako rozpráva...“
„Nestaraj sa,“ oboril sa na jeden z nich.
„Ouu... Takto sa teda s ňou rozvráť nebudeš, mládenec...“ skríkol nejaký ďalší obraz mŕtveho čarodejníka.
„Ja sa budem rozprávať s kým chcem a ako chcem! Nejaký sprostý obraz mi do toho nebude hovoriť!“ začal sa Sirius hádať s podobizňou čarodejníka a udrel mu do rámu, takže sa celý obraz rozhojdal.
„Ooo... Nemyslíš...“ znovu začal obraz, ale nikto mu nevenoval pozornosť. James s ďalším záchvatom smiechu chytil Siriusa a snažil sa ho odviesť preč.
„Sirius, nemôžeš sa pobiť s obrazom,“ ťahal ho.
„Chceš to vidieť?“ snažil sa vykrútiť s Jamesovho zovretia.
„Nabudúce,“ povedal James.
„Fuuuj... Už to príšerne smrdí. Ja odchádzam. Stretneme sa zajtra,“ prehlásila Emma a odpojila od ostatných.
„A to ma tu len tak necháš? S týmito? Halooo! Emma?“ snažil sa za ňou kričať Tom.
„Serie na teba, kámo,“ usúdil James.
„Daj pokoj,“ odbil ho Tom.
„Myslím, že aj ja už idem do sprchy,“ rozhodol sa Sirius.
„Hmm... Poďme... Teda ale nie spolu,“ súhlasil James.
„Mám na vás ešte jednu otázku? Čo by ste dali farjerke na narodky?“ opýtal sa Tom.
„Veď Emma bude mať narodky... Ja som na to zabudol. A vy ste boli pri jej posledných pohádaní, nie?“ zamyslel sa James...



***

„Už si to zo seba zmyla,“ spýtala sa Lily, ktorá ležala na posteli.
„Konečne. A toho habitu som sa rovno zbavila,“ hodila sa k nej na posteľ.
„Čo robíš?“ pozerala po nej.
„No tak... Veď mi ho dajte teraz,“ prosebne hľadela na všetky kamarátky.
„Nie. Má to byť prekvapenie,“ namietala Alica.
„Veď som to už skoro videla,“ presviedčala Emma.
„Skoro si si skazila prekvapko,“ zaškúlila po nej Lily.
„Tak mi to aspoň naznačte. Prosím. Ja to do piatku nevydržím,“ hovorila zúfalo Emma.
„Nie, nie...“ krútila hlavou Lily...